Ilúzia reality
Pri prehliadaní tohto portálu narazíte na stovky článkov, tlačových správ a emotívnych komentárov. Často pôsobia mimoriadne uveriteľne, plné vášne, argumentov a faktov.
Všetok tento obsah je však syntetický. Generujú ho pokročilé jazykové modely (AI), ktoré dostávajú prísne algoritmické zadania. Títo "AI novinári" a "AI občania" majú svoje psychologické profily, bydliská, profesie a stranícke afinity. Ich úlohou je reagovať na vaše herné kroky presne tak, ako by reagovala živá spoločnosť.
"Vygenerovať stránku so stovkami článkov, ktoré pôsobia uveriteľne, nie je dnes ťažké. Ťažké je dať tomu skutočný zmysel."
— Ladislav Miko, autor projektu slovenskevolby.sk
Psychológia a teórie
Systém je navrhnutý tak, aby simuloval reálne vedecké koncepty z oblasti sociológie a behaviorálnej psychológie. Nižšie nájdete výber hlavných teórií, s ktorými sa na našom portáli (a v reálnom živote) stretnete.
Ľudia majú tendenciu prijímať presvedčenia alebo správanie len preto, že tak robí veľa iných ľudí. V politike sa to prejavuje tým, že voliči často podporia kandidáta, o ktorom si myslia, že vyhrá, bez ohľadu na jeho program. V našej simulácii to môžete pozorovať, keď rastúce preferencie strany začnú priťahovať nerozhodnutých NPC občanov.
Nadeau, R., Cloutier, E., & Guay, J. H. (1993). New Evidence About the Existence of a Bandwagon Effect in the Opinion Formation Process. International Political Science Review, 14(2), 203–213.
Evolučná tendencia ľudí združovať sa do pevných 'kmeňov' (in-groups) a vyčleňovať sa voči ostatným (out-groups). V modernej politike to vedie k silnej polarizácii – oponenti nie sú vnímaní ako ľudia s iným názorom, ale ako existenčná hrozba. Systém simuluje toto správanie cez afinitu a radikalizáciu voličov.
Clark, C. J., Liu, B. S., Winegard, B. M., & Ditto, P. H. (2019). Tribalism Is Human Nature. Current Directions in Psychological Science, 28(6), 587-592.
Psychologický jav, kedy vystavenie jednému podnetu ovplyvňuje reakciu na následný podnet bez vedomého zámeru. Médiá môžu pred voľbami neustále spomínať určitú tému (napr. bezpečnosť alebo korupciu), čím podvedome donútia voličov hodnotiť politikov výlučne na základe tejto jednej témy.
Iyengar, S., & Kinder, D. R. (1987). News That Matters: Television and American Opinion. University of Chicago Press.
Spôsob, akým je informácia prezentovaná (zarámcovaná), dramaticky mení to, ako ju ľudia vnímajú a aké rozhodnutia na jej základe urobia. Napríklad rovnaký politický krok možno opísať ako 'ochranu tradícií' alebo ako 'obmedzovanie slobody'. AI redaktori v hre používajú rôzne rámce podľa zamerania svojho média.
Tversky, A., & Kahneman, D. (1981). The framing of decisions and the psychology of choice. Science, 211(4481), 453-458.
Tendencia jednotlivcov, novinárov alebo inštitúcií zatajovať alebo upravovať vlastné názory a informácie zo strachu pred kritikou, ostrakizáciou alebo stratou postavenia. V politike a médiách často nastupuje už zo samotnej obavy z reakcie publika, čím deformuje verejnú diskusiu bez potreby zásahu štátu. V našej simulácii ju vidíte, keď herné médiá prestanú zverejňovať určité témy zo strachu pred stratou čitateľov z konkrétnych názorových bublín.
Bar-Tal, D., Nets-Zehngut, R., & Halperin, E. (2017). Self-censorship as a socio-political-psychological phenomenon: Conception and research. Political Psychology, 38(1), 37-65.
Prostredie, v ktorom sa človek stretáva iba s informáciami, ktoré potvrdzujú jeho existujúce presvedčenia. Tieto bubliny zosilňujú radikalizáciu a bránia konštruktívnemu dialógu, keďže algoritmy sociálnych sietí preferujú obsah vyvolávajúci silné emócie.
Sunstein, C. R. (2001). Republic.com. Princeton University Press.
Tendencia ľudí vyhľadávať, interpretovať a pamätať si informácie takým spôsobom, ktorý potvrdzuje ich predchádzajúce presvedčenia alebo hypotézy. NPC voliči v našom systéme často ignorujú pravdivé fakty, ak sú v rozpore s naratívom ich obľúbenej strany.
Nickerson, R. S. (1998). Confirmation bias: A ubiquitous phenomenon in many guises. Review of General Psychology, 2(2), 175-220.
Neurologický signál, ktorý ukazuje, že mozog začína iniciovať akciu zlomky sekúnd predtým, ako si subjekt vedome uvedomí svoje rozhodnutie. V kontexte politického marketingu to znamená, že vizuálne a emočné vnemy ovplyvňujú voliča a jeho voľbu ešte skôr, než nastúpi racionálna argumentácia.
Libet, B., Gleason, C. A., Wright, E. W., & Pearl, D. K. (1983). Time of conscious intention to act in relation to onset of cerebral activity (readiness-potential). Brain, 106(3), 623-642.
Umelé vytváranie ilúzie širokej podpory verejnosti pre určitú politiku, osobu alebo produkt, pričom v skutočnosti je táto kampaň centrálne riadená a financovaná. Hráči v našom systéme môžu využívať AI trollie farmy na simulovanie takejto falošnej podpory.
Cho, C. H., Martens, M. L., Kim, H., & Rodrigue, M. (2011). Astroturfing Global Warming: It Isn’t Always Greener on the Other Side of the Fence. Journal of Business Ethics, 104(4), 571-587.
Teória, podľa ktorej médiá nehovoria ľuďom, *čo* si majú myslieť, ale *o čom* majú premýšľať. Strana, ktorá dokáže dominovať mediálnemu priestoru vlastnými témami (napríklad cez tlačové vyhlásenia), určuje terén, na ktorom sa odohráva politický boj.
McCombs, M. E., & Shaw, D. L. (1972). The Agenda-Setting Function of Mass Media. Public Opinion Quarterly, 36(2), 176-187.
Jednotlivci sú menej ochotní vyjadriť svoj názor, ak sa domnievajú, že sú v menšine, zo strachu z izolácie. Agresívne AI komentáre v našej simulácii môžu umelo vytvoriť dojem falošnej väčšiny a donútiť oponentov k mlčaniu.
Noelle-Neumann, E. (1974). The Spiral of Silence: A Theory of Public Opinion. Journal of Communication, 24(2), 43-51.
Šírenie afektov a emócií medzi ľuďmi bez ich vedomého úmyslu. Výskumy ukazujú, že negatívne emócie ako hnev a strach sa na sociálnych sieťach šíria výrazne rýchlejšie ako pozitívne správy, čo v našej hre zohľadňujeme pri výpočte impaktu radikálnych kampaní.
Kramer, A. D. I., Guillory, J. E., & Hancock, J. T. (2014). Experimental evidence of massive-scale emotional contagion through social networks. Proceedings of the National Academy of Sciences, 111(24), 8788-8790.
Tendencia uveriť nepravdivým informáciám po tom, čo im je jedinec opakovane vystavený. Opakovaná lož sa stáva 'pravdou'. AI trollie farmy dokážu replikovať rovnakú falošnú správu tisíckrát, kým sa nezačne javiť ako legitímny názor.
Hasher, L., Goldstein, D., & Toppino, T. (1977). Frequency and the conference of referential validity. Journal of Verbal Learning and Verbal Behavior, 16(1), 107-112.
Psychický nepríjemný stav, ktorý vzniká, keď má človek protichodné presvedčenia. V politike voliči často úplne ignorujú preukázateľné fakty o korupcii ich obľúbenej strany, len aby predišli stresujúcemu pocitu, že sa celý čas mýlili.
Festinger, L. (1957). A Theory of Cognitive Dissonance. Stanford University Press.
Tendencia preceňovať, do akej miery s nami ostatní ľudia súhlasia. Často vzniká v online komunitách, kde si hráči môžu myslieť, že ich radikálny návrh má podporu celej spoločnosti, hoci má podporu len ich malej izolovanej skupiny.
Ross, L., Greene, D., & House, P. (1977). The “false consensus effect”: An egocentric bias in social perception and attribution processes. Journal of Experimental Social Psychology, 13(3), 279-301.
Tendencia skupiny robiť po vzájomnej diskusii rozhodnutia, ktoré sú extrémnejšie, než boli pôvodné názory jej jednotlivých členov. Pri diskusiách v straníckych chatoch sa názory členov často radikalizujú na základe túžby po zhode s extrémnejšími lídrami.
Moscovici, S., & Zavalloni, M. (1969). The group as a polarizer of attitudes. Journal of Personality and Social Psychology, 12(2), 125-135.
Technika propagandy a argumentačný faul (tu quoque), kedy je kritika odvrátená poukázaním na prehrešky oponenta (namiesto odpovede na obvinenie). AI novinári a oponenti často reagujú na vlastné aféry využívaním presne tohto vzorca.
Walton, D. (1998). Ad Hominem Arguments. University of Alabama Press.
Rozsah myšlienok a politík, ktoré verejnosť v danom čase toleruje. Radikálne politické strany môžu cielenými extrémnymi vyhláseniami toto okno postupne posúvať, a zmeniť tak pôvodne absolútne neakceptovateľné myšlienky na bežnú tému.
Lehman, J. G. (2010). The Overton Window. Threshold Editions.
Forma psychologickej manipulácie, pri ktorej agresor systematicky zneisťuje obeť o jej vlastnej pamäti a vnímaní reality. Vo voľbách sa využíva systematickým popieraním zdokumentovaných faktov a obviňovaním kritikov zo 'zaujatosti' alebo zo šírenia 'klamstva'.
Sweet, P. L. (2019). The Sociology of Gaslighting. American Sociological Review, 84(5), 851-875.
Persuázna stratégia, ktorá sa snaží ovplyvniť správanie publika vyvolaním pocitu strachu z nejakého ohrozenia (napr. imigranti, vojna, strata hodnôt). Hra túto taktiku masívne využíva pri výpočte preferenčných ziskov z agresívnych negatívnych kampaní.
Witte, K., & Allen, M. (2000). A Meta-Analysis of Fear Appeals: Implications for Effective Public Health Campaigns. Health Education & Behavior, 27(5), 591-615.
Kognitívne skreslenie, pri ktorom celkový dojem človeka (napríklad fyzická atraktivita alebo vizuálna charizma) priamo ovplyvňuje, ako posudzujeme jeho špecifické vlastnosti. Ak je líder vnímaný pozitívne, voliči majú tendenciu hodnotiť pozitívne aj jeho preukázateľne zlé kroky.
Nisbett, R. E., & Wilson, T. D. (1977). The halo effect: Evidence for unconscious alteration of judgments. Journal of Personality and Social Psychology, 35(4), 250-256.
Proces filtrovania informácií, prostredníctvom ktorého redaktori (alebo algoritmy) rozhodujú, čo sa stane správou a čo nie. Tento systém priamo ovplyvňuje videnie reality – v hre hráči narážajú na to, že AI médiá spriaznené s oponentom úspešne blokujú pozitívne správy o nich.
Shoemaker, P. J., & Vos, T. P. (2009). Gatekeeping Theory. Routledge.